Prosba Prešovčanom i všetkým Slovákom!

30.10.2024

Dnes som bola na cintoríne. Hroby sa postupne zapĺňajú kvetmi, vencami i kahancami s horiacimi sviecami. Atmosféra je tichá, pokojná, ľudia sú mĺkvi, zádumčiví.

S pokojom v duši som odchádzala a kráčala Hlavnou ulicou. Moje kroky viedli cez park, kde stojí Pamätník osloboditeľom, ktorí v 2. svetovej vojne položili svoje životy, aby sme my mohli žiť v mieri.

Môj sklonený pohľad padol na kamenné kvetináče s hlinou bez jediného vysadeného kvietku. Je tak ťažké tam zasadiť zopár trvaliek či stálozelených rastlín? 

Bude tomu pomaly 80 rokov, čo nepočujeme okolo seba streľbu! Je to predsa celý váš život aj život vašich rodičov, páni mestskí poslanci! Neviem, čo ste to za ľudia, ako môžete chodiť okolo a nevidieť to pusté pietne miesto! Mier a s ním spojené pomníky by mali byť predsa posvätné pre každú vládnu garnitúru!

Prosím preto Prešovčanov, i ľudí po celom Slovensku, pri návšteve cintorínov a tichej spomienke na svojich blízkych, zastavte sa aj pri pamätníkoch obetiam fašizmu, pomodlite sa, zapáľte sviečku a obsypte ho kvetmi. Je to najmenej, čo môžeme pre túto chvíľu urobiť, no možno pre našu budúcnosť to postačí...

Danka