Prečo pokladáme Franza Liszta za slovenského skladateľa?

Dňa 11. 10. 2022 sa v Dome Matice slovenskej v Košiciach uskutočnila prednáška na tému: "Prečo pokladáme Franza Liszta za slovenského skladateľa?" Túto mimoriadne zaujímavú prednášku nám predniesol p. Miroslav Demko, ktorý sa už viac ako 20 rokov zaoberá touto problematikou.

Pán Demko predstavil Franza Liszta nielen ako hudobníka, ale aj ako človeka s hlbokým sociálnym cítením, autora kníh a podporovateľa slovanskej kultúry. Franz Liszt je centrálnou osobnosťou Slovenska, ktorú nám z našej histórie systematicky odoberajú nielen cudzinci, ale aj samotné slovenské inštitúcie na čele so Slovenskou akadémiou vied.

V tomto článku vám uvedieme zopár zaujímavých myšlienok, ktoré odzneli na prednáške p. Demka:

• V slovníkoch Európy pojem "uhorský" znamená "maďarský". Podľa tohto pre cudzinca dejiny vyzerajú tak, že Slováci existujú len od roku 1918. Dejiny Slovenska sú vďaka tomu nesprávne vykladané, a teda na mieste je otázka, prečo sa týmto Slovenská akadémia vied vlastne nezaoberá?
• Kto bol teda Štúr pred 200 rokmi? Bol Slovák? Nie! Bol uhorský občan slovenského pôvodu. Ak to takto nedefinujeme, pojem Uhorsko prenechávame niekomu inému. A ak sa nepovie, že Uhorsko bolo multinárodné, strácame argumentáciu a cudzinec, ktorý na Slovensko príde, môže povedať, že sme ukradli zem Maďarom. Kde je chyba? No v preklade Uhor - Maďar a v slovníkoch, ktoré vydáva Slovenská akadémia vied. Podľa týchto slovníkov Slováci existujú len od roku 1918. Pokiaľ nevyriešime túto otázku, stále budeme kultúrnymi vazalmi.
• Aký je rozdiel medzi Štúrom a Lisztom? Obidvaja boli uhorskí občania slovenského pôvodu. A aký je ešte rozdiel medzi Štúrom a Lisztom? Štúr vedel maďarsky a Liszt maďarsky nevedel. Výsledok je - Liszt je Maďar a Štúr nie je Maďar.
• Pred 200 rokmi boli problémy nielen s prekladom Uhor - Maďar, ale aj s prekladom Slovan - Slovák. Naši predkovia si s tým nevedeli rady. Nevedeli, či majú bojovať za sociálne práva, za identitu Uhor - Slovák či Slovan - Slovák. Všetko sa navŕšilo a bolo to mimoriadne zaťažujúce. Roky bežali, vyžadovalo si to diplomaciu politicky niečo vyriešiť, no tej nebolo.
• Preklady Uhor - Maďar, Slovan - Slovák boli problémom, ktorý štúrovci poznali, ale neodhadli ich dôležitosť. Nepredpokladali, že tento problém bude narastať a ako skončí.
• Maďari hovoria, že Trianonom prehrali, ale oni vyhrali kultúrne. Vyhrali to, že Trianonom si potvrdili, že Uhor je Maďar, a taktiež to, že Uhorské dejiny sú dejinami Maďarov, pričom Slováci začínajú svoju existenciu len od roku 1918.
• Liszt tieto udalosti predvídal. Liszt bol génius aj ako historik. On už na začiatku povedal: "Ja som Uhor, nie Maďar". Liszt tieto pojmy striktne oddeľoval. Keď písal o Maďaroch písal Magyar, a až do svojej smrti zotrval na doktríne, že Uhri (poľsky Wengri) sú Slováci.
• Aké sú naše literárne a kultúrne dejiny? My sme boli napojení na Rakúsko, komunikovali sme s českou kultúrou. V našej oficiálnej histórii sa ignoruje parížske prostredie. Paríž je doslova odrezaný. Liszt odišiel z Raidingu do Bratislavy a odtiaľ do Viedne a Paríža, kde celá sláva vlastne začala. Paríž bol v tom čase kultúrnym stredom sveta. Tu sa stretával s celou kultúrnou elitou. V Paríži však spôsobil "boom" nie v oblasti hudby, ale názorovo napr. v súvislosti s Mickiewiczom. V tomto období jestvoval silný vzťah Slovákov aj Štúrovcov s Poliakmi. V tom čase mal v Paríži Mickiewicz prednášku o slovanstve, kde vysvetľoval problematiku Slovanov. Išiel až do antiky a hovoril o starobylosti Slovanov.
• Mickiewiczove prednášky v Paríži počúval celý svet. Celý Paríž o nich hovoril. Na tieto prednášky chodil Liszt, ako aj celá parížska elita. Liszt čítal Mickiewiczove romány, rozumel im a komentoval ich. Liszt z nich vychádzal, ale nie úplne akceptoval.
• Mickiewicz spomína Shakespeara, aj Byrona. Popri inom uvádzal, že najstarší gladiátori v Ríme boli Slováci (pri Dunaji), a to doslova v pravom slova zmysle, teda nie Slovania. Prvý s tým prišiel Byron, a bol za to veľmi kritizovaný.
• Keď Shakespear uviedol Hamleta, Franz Liszt ako jediný skladateľ napísal o Hamletovi symfóniu. "Radšej zomrieť ako byť otrokom" sa tiahne celým dielom ako hlavná myšlienka. O 6 rokov neskôr napísal Samo Chalúpka "Mor ho". Tieto súvislosti a vzájomné vzťahy nám totálne unikajú, pretože neustále opakujeme len skostnatelé prázdne frázy.
• Liszt mal vo svojej knižnici plno slovanských autorov. Lisztova knižnica sa záhadne stratila. Známy, údajne maďarský, básnik Batsányi, na vlastné náklady vydal luxusné dejiny Juraja Papánka a daroval ich Lisztovi.
• Liszt nezištne podporoval umelcov. Ako 23 ročný napísal svoje prvé dielo na tému "Ako sociálne cítiť a podporovať umelcov." Dokážu dnešní 23-roční mladí ľudia takto uvažovať?
• Liszt bol veľmi bohatý, dostával obrovské peniaze, ľudia za ním doslova šaleli a dodnes sa nevie prísť na to, čo za tým vlastne bolo. Liszt ako keby skutočne stelesňoval bolesť Slovákov aj vo svojich prejavoch. Liszt sa trikrát neplánovane stretol s Hansom Christianom Andersenom. Andersen svojho času na adresu Liszta povedal: "Keď sa dívam na neho, tak ho vidím ako otroka, ktorý sa hudbou oslobodzuje". Tento postreh bol pre maďarizátorov hrozný, pretože týmto zreteľne povedal, že o ňom hovorí ako o Slovákovi. Je zrejmé, že nemohol o ňom hovoriť ako o Maďarovi. Ak by o ňom hovoril ako o Maďarovi, tak v tomto čase (19. str.) by to bola doslova urážka. Tieto súvislosti nám dnes úplne vypadli.
• Liszt napísal prvú knihu o Chopinovi, čím umožnil jeho vstup do svetovej hudby. Bez jeho pomoci by sa tam Chopin veľmi ťažko etabloval. Keby bol Liszt Maďar, neuvádzal by slovanského skladateľa.
• Liszt bol na cyrilometodejských oslavách v Ríme v roku 1863. Išlo o gréckokatolícku liturgiu, čo je historický fakt. Išiel by Maďar oslavovať Cyrila a Metoda?

Svetoví biografi najdôležitejšie dokumenty, ktoré vedú k Slovákom alebo Slovanom, zámerne vynechávajú. Všetko, čo sa týka slovanstva pre nich neexistuje. My máme pred sebou politický problém. Franz Liszt je politický problém, a pokiaľ sa politika nezapojí do témy Franza Liszta, Miroslav Demko nedostane priestor ani len na dialóg. Pána Demka systematicky blokujú a kto povie, že Liszt bol Slovák, hudobná veda ho odstaví. Téma Liszt je dodnes politickou témou.

V súčasnosti ho Bratislava svojim prístupom k umiestneniu sochy doslova uráža a ponižuje. Podobne to bolo aj so sochou Johanna Nepomuka Hummela.

Odkaz Miroslava Demka: 

"V 19. storočí sa Slovensko chápalo ako centrum Slovanstva. Uvádza to i tretí verš slovenskej hymny. Slováci nerealizovali dekolonizáciu. My sme kultúrne kolonizovaní dodnes. Dekolonizácia nebola realizovaná. Toto môžem odkázať Slovenskej akadémii vied."