Politické strany - korporátny nástroj ovládania krajín.

Slovensko je už vyše 30 rokov parlamentnou demokraciou. Wikipédia nás v tomto smere poučí, že "parlamentná demokracia je kreačná a politická závislosť vlády od parlamentu, teda výkonnej moci od moci zákonodarnej". Ďalej vysvetľuje, že "ide o systém demokratického riadenia štátu, v ktorom výkonná moc (vláda) čerpá svoju legitimitu od vyslovenia dôvery mocou zákonodarnou (parlamentom)". Na prvý pohľad to vyzerá prekrásne, no čo už Wikipédia a podobné hlásne trúby korporátnej totality nespomenú, je ten fakt, že vládu zostavujú politické sily, ktoré majú prevahu v parlamente, takže fakticky výkonnú aj zákonodarnú moc tvorí vždy jedna skupina politikov, ktorá kontroluje samu seba.

Samotnú politickú stranu môže založiť výbor pozostávajúci z troch členov. Následne je potrebné splniť určité formality, "tváriť sa" pri tom seriózne, zohnať desaťtisíc podpisov a strana je na svete. Stranu teda môže založiť skutočne ktokoľvek. Dobromyseľní ľudia s veľkými ideálmi, grázli či ľudia z neziskových organizácií financovaní zo zahraničia. Úspešnosť tej ktorej politickej strany však už nezávisí od jej ideálov, ale od schopnosti dostať sa do povedomia ľudí a ovplyvniť myslenie voliča. Ak je dostatok finančných zdrojov a k tomu patričná mediálna a "iná" podpora, politická strana je úspešná. A nezáleží na tom, aké majú jej predstavitelia úmysly, koľko má členov, a už vôbec nikto neskúma, či volebný víťaz je vôbec odborne spôsobilý riadiť krajinu. Čo je v tejto súvislosti priam tragické, občan nemá na politické strany a ich činnosť žiaden dosah.

Parlamentná demokracia ako politický systém riadenia krajiny prostredníctvom politických strán je v princípe nastavený tak, že občan nikdy nebude mať vo vedení krajiny reprezentantov, ktorí by skutočne hájili jeho záujmy. Samotný proces volieb do parlamentu je nastavený ako psychologická vojenská operácia s cieľom ovplyvniť masy tak, aby volili želateľným spôsobom. K tomuto slúžia neziskové organizácie a korporátne média (vo vlastníctve medzinárodných finančných skupín) vrátene slovenskej štátnej televízie, ktoré sami seba prezentujú ako nezávislé, čím vo verejnosti nepriamo pretláčajú obraz o pravdivosti ich spravodajskej výpovede.

Základom ľudských zdrojov korporácie sú neziskové organizácie, kde sú sústreďované kádre. Kádre sú vytvárané a pripravované dlhodobo, rádovo i desiatky rokov. Nábory kádrov prebiehajú prostredníctvom rôznych študentských výmenných programov organizovaných samotnými neziskovkami. V neziskových organizáciách korporátne kádre "levitujú", čakajúc na konkrétne nasadenie. Kádre majú dobrý plat, neustále školenia doma i v zahraničí, postupne si budujú kontakty. Sem tam sú nasadzované na drobné úlohy, čím sa dostávajú do povedomia, a zároveň sú v danej oblasti testované ich operačné schopnosti. V potrebnej chvíli sú použité na konkrétne psychologické operácie, vrátane volieb. Ak v nich neuspejú, alebo sa neosvedčia, vrátia sa do neziskovky a postupne sú ako administratívne kádre nasadzovaní do rôznych inštitúcií štátnej správy. Svojmu pánovi slúžia oddane a zaslepene.

Samotný mechanizmus volieb pozostáva z niekoľkých úrovní. Prvou základnou je pretláčanie vybraných kádrov do povedomia obyvateľstva. Deje sa to viacerými spôsobmi. Pomocou rôznych kultúrnospoločenských relácií, kde sú predstavovaní ako odborníci. V pozitívne ladených správach, kde je prezentovaný ich správny politický a demokratický postoj. Alebo v rôznych špecifických situáciách, kde sú zobrazovaní ako milí, obyčajní, dobromyseľní ľudia. V korporátnych médiách majú ľudskú a spravodlivú tvár a reprezentujú ozajstnú demokraciu. Pred objektívmi médií zakladajú strany, ktoré chcú skoncovať so všetkým "zlom a nespravodlivosťou".

Druhou významnou črtou formovania vedomia občanov je štatút prieskumu verejnej mienky. Korporátne prieskumné agentúry, rovnako korporátnymi médiami prezentované ako nezávislé, generujú prieskumy verejnej mienky o volebnom potenciáli politických strán. Do zvoliteľného priestoru sú systematicky vyberané iba korporáciou preferované strany. Následne pred voľbami sú v médiách realizované diskusné relácie na rozličné spoločensko-politické témy, do ktorých sú povolávané len strany, ktoré v prieskumoch verejnej mienky dosiahli zvoliteľné percento. V diskusných reláciách sa jednotliví aktéri strán dostávajú do povedomia častokrát aj za spoluúčasti redaktorov príslušnej mediálnej inštitúcie. Takýmto spôsobom sú z ničoho vytvárané silné a úspešné strany, jednotliví politickí lídri či prezident. Nekorporátni kandidáti a politické strany v tomto súboji jednoducho nemajú ani tú najmenšiu šancu uspieť. Ak im médiá nedajú priestor, ľudia o nich nevedia, tým pádom nie sú volení.

Teoreticky, ak by aj vznikla strana, ktorá by mala slovenské a proľudové ambície a jej členovia by sa striktne držali ideálov, v momente, ak by sa dostali do percentuálne zaujímavých volebných čísel, boli by ihneď infiltrovaní korporátnymi kádrami. Pokiaľ by infiltrácia nebola úspešná, nasledoval by mediálny lynč a mediálne kriminalizovanie jej jednotlivých predstaviteľov. Kauzy sa vymyslia, napíšu, nafilmujú ako bežný celovečerný film a pustia v médiách ako realita.

V prípade, že nie sú spomenuté prvky manipulácie dostatočne spoľahlivé, nastupuje záchranná brzda korporácie - sfalšovanie volebných výsledkov. Toto je možné hlavne tam, kde sa v procese volieb využíva elektronický priestor. Je známe, že volebné výsledky sú systematicky falšované po celom svete. Pokiaľ by nepomohlo ani to a nekorporátne strany by vo voľbách predsa len získali prevahu, spustí sa medzinárodná mediálna vlna odporu, ktorej ústredným motívom je: "Voľby boli sfalšované". Médiá následne zorganizujú prevrat, tí "správni" kandidáti musia totiž vyhrať stoj čo stoj.

Korporátne strany po ovládnutí politického priestoru prostredníctvom nasadených kádrov následne realizujú obchodnú a politickú stratégiu štátu smerujúcu k finančnému a mocenskému prospechu korporátnych organizácií. Korporátne kádre, teraz už ako poslanci, členovia vlády alebo prezident, svojimi rozhodnutiami splácajú dlh tomu, kto do nich investoval. Splátka ďaleko prevyšuje hodnotu prvotnej investície, preto je volebný cirkus pre korporácie ideálnym nástrojom podnikania. Financujú médiá, neziskové organizácie, kádre. Poskytujú úplatky a systematicky korumpujú. Ako protihodnotu dostávajú pod svoju kontrolu celé krajiny, ich zdroje (nerasty, vodu, pôdu), trh s ľudským potenciálom, s ktorým medzi sebou obchodujú.

Z uvedeného je zrejmé, že systém riadenia krajiny prostredníctvom politických strán je na občanoch niekoľkostupňový podvod! Okrem už spomenutých dôvodov je tu ešte jedna závažná skutočnosť. Systém politických strán, z ktorých je cez voľby kreovaný parlament a vláda, už samotnou svojou konštrukciou vytvára vysoko korupčné prostredie. V takomto prostredí je možno mimoriadne efektívne aplikovať vydieranie. Politici sú vydieraní a manipulovaní. Cez systém politických strán ľudia v skutočnosti nemajú svoju krajinu ani z ďaleka pod kontrolou. Politické strany umožňujú medzinárodným finančným skupinám parazitovať a zdierať krajinu a jej obyvateľov. V princípe je to forma novodobého kolonializmu. Je skrytá, tichá, nenápadná a médiami a zábavným priemyslom ukrytá pred unaveným ľudom.

Pokiaľ bude na Slovensku zmienená parlamentná demokracia, budeme sa mať z roka na rok horšie. Za posledných 30 rokov sme už prišli takmer o všetko. O ziskové štátne podniky, o suverenitu, o reálnu mzdu za našu prácu, o zdravie, o spravodlivosť, a postupne prichádzame i o zdroje. Ostávajú nám už len holé životy. Ale i tie niekomu vadia, pretože pokiaľ žijeme, stále si všetko dokážeme vziať späť.

Je nevyhnutné zrušiť parlamentnú demokraciu, zrušiť politické strany a nastoliť taký mechanizmus správy krajiny, v ktorom do zodpovedných pozícií budú vyberané skutočné osobnosti morálne čisté a spravodlivé, v ktorom jeho predstavitelia nebudú vydierateľní a budú kedykoľvek odvolateľní.

Pokiaľ si myslíte, že je to rozprávka, tak sa mýlite. Jestvuje model vytvorený na základe našich starých slovanských tradícií, ktorý je po menšej úprave použiteľný aj na riadenie novodobej spoločnosti. Tento model si priblížime v nasledujúcom článku...

Oskár Cvengrosch